reklama

Projekt 44.

Prichádzajú ako slová, ako skladačka, s určitými zákonitosťami no s vysokým počtom variácií, s počtom väčším ako faktoriál viac ciferného čísla. Postupne, niektoré so zamlčaným podmetom, no s o to presvedčivejšou a vynaliezavejšou gramatickou väzbou, slovo uložené za predchádzajúcim, syntax. Veta, myšlienka, posolstvo? Myslím, že len monológy myšlienok. Chodia okolo seba po sústredných kružniciach a nenútene sa ignorujú. Každá si hrá svoju úlohu vo vlastnom kruhu samoty. Kolujú medzi ľuďmi v istej lingvistickej konfigurácií. Rozhovor.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Prišiel z neznámych a zjavne neobjasniteľných príčin. Zostal. Hovoril so mnou spôsobom jemu vlastným, spôsobom, na ktorý je potrebné si navyknúť. Nikdy nevybočoval z trajektórie, dodržiaval konštantnú rýchlosť, nekládol otázky, v tom bol o čosi iný ako tí predtým. Otázky očakával, no nenamáhal sa odpovedať na ne. Aj to je forma dialógu, len sa musel naučiť správne mlčať.

Štvrtok dvanásteho to bol jeden z tých rozhovorov, ktoré sa časom rozložia do malých fragmentov a vy si ich už nikdy neposkladáte dohromady, priradíte ich k iným dátumom, tváram, súvislostiam. Zostane vo vás len konkrétny pocit.  

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Chodil okolo a skúšal moju trpezlivosť.

Slová boli viac mojím nepriateľom ako spojencom, to čo malo zostať len v mojich osobných kružniciach sa nevdojak presunulo a žiadalo konfrontáciu, potrebovala som vedieť, čo si myslí, akoby sa jeho myšlienky a názory mali stať mojimi.

„Martina“ vyslovil a uprene sa pozeral do môjho ľavého oka, stíchol.  

Ona: Nikoho k sebe nepustíš. 

On: Tak takto by sa tento rozhovor nemal skončiť.

 -

Ona:(mrmle si popod nos) A ešte psychopata k tomu!

On: Si nad vecou?

Ona: Začneme?

On: Si nad vecou?

Ona: Už zas?

On: Nechceš sa niečo spýtať?

Ona: Čo budeme potrebovať?

On: Nech nemáš nič nevyjasnené...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ona: Čo budeme potrebovať?

On: Martina.(pauza)

 dve kilá akrilovej farby, plechovku lepidla, červenú hlinku, novinový papier, buničinu,

  štetec... a stoličku.

 (prejde jej štetcom po šiji, ona sklonená mieša hlinku s farbou. Zadržiava plač.)   -  

Ona: Keby si si mohol vybrať, kde by si chcel byť?

On: Tu. Neplač. Pustím hudbu. (zapína malé rádio)

Ona: (nadýchne sa, no mlčí)

On: Si taká klimtovská...(ona si pritiahne sveter bližšie k telu a prekríži nohy)

Rozprávač: Výstava secesného maliarstva nenachádza odozvu u súčasného publika, navzdory úsiliu kurátorov projektu...(hlas pomaly zaniká)

On: Keby si bola moja, maľoval by som ťa stále odznovu, každý chlp, každé znamienko. Rozprávač: ... nádeje na znovu sprístupnenie zbierok Gustava Klimta širokej verejnosti pohasínajú.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ona:(zmätene sa naňho pozrie, chce reagovať, no nakoniec radšej zahovára ) Nemám ti s tým pomôcť? Možno by si to mal nechať dlhšie namočené, aby to zmäklo.(odvracia pozornosť, mení tému)

On: Hm...

( vidí jej reakciu, ironicky ju napodobí a odchádza na druhý koniec javiska hľadať cigarety, ona sa začíta do novín ktoré sú v hŕbach porozhadzované po scéne, keď prechádza okolo nej...)

Ona: (číta) Spor o hegemóniu bol vyriešený mierovými rokovaniami...Ekonomická kríza v Belize spôsobuje nízky PPO...nádeje na postup zhasli v deviatej minúte... (skúmavo ho sleduje, on si to všimne a reaguje)

 - On: Už som inde.(tvrdo)

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ona: Vrátiš sa?

  (neodpovedá)

   Žijem si vo svojom dvore, len ja...(uprene sa mu pozerá do tváre, on stále neodpovedá)

Ona: A ty nie.

On: (povzdych) Martina.

Ona: Áno?

On:(mlčí)

Ona: Lacný materiál, lacná láska. Zas raz.

 ( rezignovane ďalej preberá noviny, bez toho aby očakávala odpoveď, pretože dobre

   vie, že žiadna nepríde)

On: Ťaháš za sebou celý osobný vlak zbytočnej latentnej lásky. Ona: Latentnej? To čo je?Rozprávač: Latentný, podľa slovníka cudzích slov z roku 1989, znamená:...(počuť listovanie stránok v knihe)

On: Ale aspoň neodchádzaš s nepríjemným pocitom, nie? Už si šťastná?

 (ticho pokračujú v práci)

 _

Ona: Obľúbila som si toto ticho.

(rádio zachrčí, rozprávač ironicky zakašle)

On: Neviem ,či to je ešte na niečo dobré, aj tak som ti povedal viac ako by si mala vedieť.

Ona: (sama pre seba)Tak rada by som... Rozprávač: (ako chvíľka poézie) ...mám len prítomnosť, viac než ilúzia ale zdá sa, že menej ako skutočnosť.

On: (rázne) Mala by si vidieť len to, čo vidieť máš. Nič nie je hmatateľne definitívne.

Ona: Nerozumiem ti.

On: Snaž sa. Podaj mi lepidlo.(nastaví ruku )

Ona: Nič z toho. (podáva mu plechovku lepidla) Občas mám pocit, že celý tento nepodarený

  svet prerastá do obrovskej bubliny a vôkol mňa sa všetko hýbe, ale ja v nej zostávam

  stáť...

 (zmĺkne, nedopovie, posadí sa a  pozoruje ako on pracuje. Vie ,že čokoľvek urobí alebo  

 povie, tak aj napriek tomu ho potom znovu pustí    k sebe)     -

On: S ľuďmi je ťažko. Len sa letmo dotknúť(pousmeje sa), človečensky...

Ona: Kto je hore a kto dolu? (smiech)

 (obliepajú stoličku novinovým papierom, bez slov, práca ich na malú chvíľu zamestná

  natoľko, že nie je nutné o čomkoľvek sa rozprávať)

 - On: V ytvorme dvojice....Rozprávač: Obzvlášť tie fyzické. ( znie zvučka Slovenského rozhlasu.)         - Rozprávač: Stav hladiny sa zdá byť vyrovnaný, k dnešnému dňu vzrástol počet skrytých vodných vírov...

On: Rauchen?(s božským kľudom)

Ona:(hlboký výdych) Naturlich.(pofajčievajúc sledujú vzájomne jeden druhého) Zostaň.

 -

Rozprávač: 15.9.2006 prišiel Tomáš Michalčic. 29.9.2006 odišiel Tomáš Michalčic. Čo bolo medzitým? To vie len žena, existuje predsa toľko príbehov...

Očakávanie. Netrpezlivo sa domnievam, že sa raz, jedným konkrétnym rozhovorom dozviem viac o sebe, no je to ako byť bez tepu, bez známok života... Každý v zrkadle vidí čosi iné, no zrkadlo vo svojej podstate zostáva nemenné. Pri pohľade naňho som verila, že práve on je zrkadlom môjho dňa a v jeho odraze sledujem svoju myšlienkovú drámu.

Posadil sa na drevenú stoličku obklopenú balmi novinového papiera, zapálil si cigaretu.

Chcela som , aby zostal, nemám rada samotu. Neviem si s ňou poradiť.

Muž.

Martina Šinkovičová

Martina Šinkovičová

Bloger 
  • Počet článkov:  4
  •  | 
  • Páči sa:  0x

moja identita? popravde mám ich niekoľko, fungujú ako brnenie. sú súčasťou vymyslenej reality mojej duše. Zoznam autorových rubrík:  myšlienková dráma.prudérna dáma.nehanebná fáma.

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu